Žena s nadhľadom

Keď si takto píšem svoj teraputický denník ako tento blog nazývam, tak mám pocit, že to niekedy je len o sťažovaní sa. Ale nie je to tak. Je to skôr vypustenie emócií, myšlienok na "papier". Taký iný druh vypustenia pary. Myšlienky hlavou prebehnú a človek sa pri nich ani nezastaví. Myšlienka je tak rýchla, že letí o preteky s ďalšími myšlienkami, ktoré sa napokon prebíjajú medzi sebou. Keď píšem o výchove alebo o tom, aké to bolo keď boli deti bábätká alebo o vyčerpanosti, tak to nie je, že to bolo zlé obdobie. Je to niečo, čo si budem ja pamätať. Čo sa mi zapísalo na telo ako neviditeľné tetovanie. Čoho som bola súčasťou, čo ma menilo a formovalo, či naopak ukázalo, že nemôžem mať všetko pod kontrolou. Krásne mi to ukázalo moje slabiny ale aj silné stránky. Konečne po 4rokoch som sa dostala k triedeniu fotiek a že konečne vytvorím albumy pre deti a začnem prvým rokom Arašidka. Prezerala som fotku za fotkou, videá a zrazu.... Zrazu som nevidela to obdobie plné starostí, únav...

Venované všetkým matkám a je jedno, či majú jedno dieťa, dve alebo futbalovú jedenástku. A zároveň obdiv všetkým matkám, ktoré výchovu zvládajú bez kriku, nervového zrútenia či niekedy capnú po zadku. Kým som nemala deti... Túžila som po nich. Človek si myslí, ako ich bude rozmaznávať, ako po prečítaní kníh si vyberiete jednu metódu výchovy, a tú aplikujete a hotovo. Všetko fičí ako hodinky. Obdobie vzdoru? Nevadí. Zvládneme to, pritúlim silno, počkám minútu a dieťa je ako med, kukneme na seba a srdiečka z očí nám budú preskakovať. Po prípade, nakukneme do nejakej metódy, čo aktuálne je trendy a aplikujeme. A znovu je všetko krásne ružové, užívame si materstvo, rodičák, deti a všetko. Poznámka: Obdobie vzdoru, separačnej úzkosti a ďalšie obdobia... uf. Vedeli ste, že obdobie vzdoru není, že len raz a hotovo. A že ono sa to kua stupňuje? A že je to nikdynekončiaci príbeh. Veď ja vzdorujem aj teraz a to mám 40. No a aby som nezabudla, tak dáke schmatnutie dieťaťa za ruku a hybaj domov, t...

Ďakujem môjmu partnerovi za jeho vnímavosť,  pochopenie mojich potrieb a podporu a mojej najbližšej rodine, že sa spolupodieľali na dokonalom darčeku pre mňa k mojim nádherným 40tym narodeninám. Dali mi príležitosť byť sama sebou, sama so sebou, nájsť samú seba pri tom, čo mi najviac chýbalo popri materstve. Čo sa dialo? Narodeninový deň. Blahoželania. Darček. Všetko najlepšie k narodeninám. V máji odchádzaš na Mallorcu len TY. Sama. Bez detí. Partnera. Kamarátov. Prišli slzy dojatia a šťastia. Vianoce. Darček. Ďakovný list. A v ňom. Predĺženie pobytu o 2dni na Mallorce. Opäť slzy dojatia a šťastia. Žena ty si to zaslúžiš. Fakt si to zaslúžiš. Pred deťmi som bola taká malá tuláčka. Cestovala som kade tade. Turistikovala. Spoznávala svet. Chodievala na roadtripy bez plánovania a vychutnávala slobodu. Slobodu robiť si čo chcem, ísť kam chcem a kočovať. Ach ako ja milujem kočovanie. Ako milujem tu možnosť sa zobudiť ráno v aute, nájsť najbližšiu kaviareň. Kaviareň, ktorá je ideálna pr...

Každá žena má za sebou nejaký príbeh a pred sebou voľné pokračovanie. Život je jedna nikdynekončiaca telenovela plná zápletok a rozuzlení. A tak ako sa vyvíjajú postavy v telenovelách, tak je to aj v skutočnom živote. Je zaujímavé vnímať, že to, čo ako dvadsiatnička som považovala za výhodu, tak to isté ako 40tnička vnímam ako nevýhodu a ťukám si do čela, že aká som bola hlúpa či zaslepená. Som silná žena, ktorej sa minimálne raz za desaťročie mení pohľad na život, podstatu a ako sa hovorí dozrievam ako víno. S mojou "ségrou" hovorievame, že sme už tak múdre, že sa s nami už nebude nik baviť. :) a o ďalších 10 rokov sa budeme baviť na tom, že aké sme si mysleli, že sme múdre a budeme mať zas iný pohľad na súčasné situácie. Moja pamäť už není bohviečo. Bunky postupne vypálené. A teda aj spomienky na časy minulé sú buď vymazané, alebo v skratke zaevidované. Ale nie všetky. Existujú situácie v živote, ktoré sa mohli stať aj pred 30rokmi a vy si ich stále pamätáte. Zanechalo to v...

Ďakujem jednej výnimočnej osôbke, že mi dala ten správny základ do života. Je to duchom tá najsilnejšia žena akú poznám. Zvládla svoje životné krízy aj radosti s gráciou. Jej odvaha, nebojácnosť, múdrosť a láskavosť mi dala všetko, čo som potrebovala pre žitie svojho dospeláckeho života a ako bonus mi dala nádherné detstvo. Táto žena vychovala ďalšiu silnú ženu pre tento svet. Urobila to najlepšie ako vedela a zato jej patrí moja obrovská vďaka. Tou silnou ženou je moja mama. Na začiatok si dajme rečnícku otázku. Je výhodou byť silnou ženou, alebo je to skôr nevýhoda? Každý si nato vie odpovedať rôzne. Neexistuje správna ani nesprávna odpoveď. Je to vždy uhol pohľadu. Všetko má svoje pre a proti. Každá vidí pod pojmom silná žena niečo iné. Človek si ani neuvedomuje ako ho dokáže ovplyvniť prostredie, v ktorom vyrastá, kým sa nezastaví a nezačne sa nad tým zamýšľať. Nie nad minulosťou ako takou, ale nad tými činmi, ktoré som robila alebo prirodzene kopírovala.  Žila a žijem si vesel...

Pre mňa a všetky dokonalé matky, ktoré si niekedy myslia, že len oni sú psycho, lebo sú toto všetko: ukričané, ukážkovo trpezlivé, učiteľkami montessori metódy a iných chuťoviek, púšťačky televízie, skvelé organizátorky a manažérky, uznávačky chaosu, manažérky podlahových krytín,  improvizátorky, animátorky, amatérske pediatričky, uplakané, v depkách z postavy a výzoru, zúfalky, sebecké, trápne, vtipné, najhoršie, a zároveň najlepšie mamy na svete. Nie si sama, ktorá sa psychicky rúti na materskej. Nie si jediná, ktorá v jednu chvíľu svoje deti miluje a v tú druhú o 5minút neskôr ma chuť si zbaliť kufre a tresnúť dverami a tie deti nechať doma. Nie si sama, ak máš pocit, že si stratila samú seba a z tej detskej rutiny ti už šiši. Nie si sama, ak sa cítiš byť totálne vyhorená. Nie si sama, ktorá je pod tlakom internetovej dokonalosti a perfekcionizmu. Nie si sama, ktorá má doma bordel. Nie preto, že neupratuje, ale preto, že to upratovanie je ako boj s veternými mlynmi. Nie si sama,...